...o braní...

Neviem, čím to je spôsobené, ale niektorí ľudia dokážu len brať. Či je to energia, čas, nápady, peniaze, materiálne veci. Zneužívajú to, že niekto im niečo ponúka, dáva a oni bez štipky hanby len berú, berú a nič nedávajú späť.

Vlastne... viem, čím to je spôsobené. Skôr nechápem, ako to tí ľudia dokážu. A úplne bez problémov, bez hanby, že ani len nepohnú prstom. Len berú. Odčerpávajú energiu. Mrhajú našim časom. Požičiavajú si navždy naše peniaze alebo iné veci. Kradnú si našu pozornosť, starostlivosť a lásku.

Niekedy to robia tak šikovne, že si nič nevšimneme. Ale nie preto, že by sme boli slepí a hluchí, ale preto, že máme pre nich slabosť. Vyžarujú niečo, čím nás úplne omámia a my prestaneme vnímať realitu. Dokonca to robia tak šikovne, že keď nám iní ukážu, že sme takto okrádaní, neveríme im.

...o dávaní...

A potom sú tí druhí. Tí, čo nič nechcú, nič nepýtajú, len dávajú. Dávajú viac, než majú. Dávajú aj na úkor vlastného šťastia.

Dávajú svoje srdce, úsilie, čas a energiu do toho, aby boli ostatní šťastní. Dávajú niekedy tak veľmi veľa, až sa sami strácajú. Veľakrát ostávajú zranení, pretože ich snaha nebola docenená. No napriek tomu sa nevzdávajú. Skôr obviňujú seba, že sa málo snažili a začnú sa snažiť ešte viac.

Z nejakého záhadného dôvodu si neuvedomujú, že to niekedy preháňajú, a keď ich na to upozorníte, len ich podnietite k tomu, aby sa nahnevali, že im bránite konať dobro.

A aby toho nebolo málo, akoby naschvál, typy, ktoré dávajú, z nejakého záhadného dôvodu skončia s tými, ktorí len berú. Potom tu máme ľudí trpiacich depresiami, frustrovaných a nešťastných.

Zdá sa vám to povedomé? Každý sa niekedy ocitneme raz na tej, či na druhej strane. Človek jednoducho nemusí mať vždy energiu len dávať. Niekedy má potrebu len prijímať. Kým to nie je vec, ktorá sa opakuje každý deň obdobie dlhšie ako dva týždne, môžete byť pokojní. Ste v poriadku. Ak však tieto obdobia trvajú dlhšie, zamyslite sa nad sebou.

Na každú chorobu existuje liek

Najskôr potrebujeme urobiť zmeny my, čo dávame. Proste byť len trochu viac sebecký. My to tak voláme, ale nie je to sebeckosť. Je to len to, že sa máme radi.

Ak sa nemáme radi a ostatným dovolíme priveľa, dávame priveľa, strácame automaticky rešpekt u toho druhého. Čize našou úlohou je v prvom rade nájsť na sebe niečo, prečo sa môžeme mať radi. Nájdite si chvíľku a nájdite niečo. V každom z nás je niečo výnimočné.

Ak pochybujete o sebe, pozrite sa na to inak. U ostatných vás niečo priťahuje. Nejaká konkrétna vec. Možno ich je viac. Máte ju vy? Alebo chceli by ste, tak na sebe makáte, aby ste sa k tomu dopracovali? Výborne! Minimálne toto je to, čo môžete mať na sebe radi. A verím, že keď si nájdete čas pre seba, pre svoje myšlienky, nájdete oveľa viac vecí, pre ktoré ste výnimočný. A to sú tie veci, ktoré vzbudzujú lásku k vám u ostatných. Uchopte ich!

Keď zistíte, prečo sa máte radi, stanovte si pevné hranice. Ale naozaj pevné. Ako malému dieťaťu. Povedzte si, čo ste ochotní akceptovať a čo už nie. A nerobte výnimky ani ústupky. Pre nikoho.

Uvidíte, že skôr či neskôr sa začnú diať zázraky. Ľudia začnú vnímať tieto zmeny a zmenia aj svoje správanie. Možno sa vás spýtajú, čo sa s vami stalo a možno budú najskôr trochu frflať, ale časom sa budú musieť prispôsobiť.

A tí, čo berú? Nemyslím si, že tento článok čítajú. Ale ak náhodou áno, verím, že si spravia aspoň menšiu sebareflexiu a popremýšľajú, či sú naozaj hodní toho, že len berú a nedávajú nič. Minimálne skúsia diskutovať s pokojom o tomto probléme a spoločne sa pokúsia nájsť riešenie.