Život je plný znamení

Túto vetu počúvam zo všetkých strán. To akože vážne? Naozaj je život plný znamení? Alebo...? No dobre, pozrime sa na to s triezvou hlavou.

Ak je život skutočne plný znamení, signálov, nejakých šifier, ktoré sa nám ukazujú, tak by sme mali svoj osud už dávno určený. A to by bola nuda. Lebo by sme sa mohli len tak posadiť a čakať na veci, čo sú nám súdené. Predstavme si, že premýšľam nad tým, či ísť na výlet tento alebo až ten ďalší vikend. Všetko však nasvedčuje tomu, že mám počkať tých niekoľko dní naviac. Napríklad má byť krajšie počasie, všetci kamaráti majú čas sa pridať, dokonca niekto z nich spomenul, že by rád vypadol z mesta. Znamená to niečo aj pre mňa, alebo som na svoj cieľ len sústredená viac a preto všetko, čo sa udeje, beriem ako znamenie?

Alebo mám kamaráta, ktorého voláme Krabica. (Zhoda čisto náhodná!) Bol čas, kedy som nad ním premýšľala ako nad niekym, kto by v mojom živote mohol zastávať významnejšiu úlohu. Stále som si opakovala, že všetkému nechám voľný priebeh. Zrazu všade, kde som sa otočila, boli samé krabice, okolie spomínalo niečo v súvislosti s krabicami, no a ešte aj telka bola plná krabíc. Znamenie? Veď krabica je bežné slovo.
Ako ďalšie znamenie by som mohla brať aj "miesto činu". Otvorím knižku, že si prečítam niečo zaujímavé. Nečítam veľa kníh, takže nemám prehľad vopred. Dej sa odohráva v Paríži. Prídem do kúpeľne a na zrkadle je farba na vlasy parížska čierna. A kde býva Krabica? V Paríži. Chlapec má na dome číslo 3. Zrazu sa veci dejú, pri ktorých sa stretávam s trojkou. Keby sa to stalo v jeden deň, neprikladám tomu žiadnu váhu, ale po pol roku mi to začne byť podozrivé. A teraz sa mi tisne otázka. Sú to všetko znamenia? A aké? Že pán Krabica patrí do môjho života alebo že sa mu mám vyhnúť? Niekto by možno povedal, že patrí, že znamenia sú jednoznačné. No dobre, tak prečo mi nedávno oznámil, že na mňa nemá čas, lebo sa venuje novej priateľke? Zle som čítala znamenia? Či žiadne nedostal on?

Kamarátka čaká na letnú koleciu istej módnej značky. Teší sa hlavne na biele vzdušné šaty, avšak zrazu niekde číta, že biela nie je toto leto in. Nešťastná začína byť hlavne vtedy, keď kade chodí, tam vidí žltú. A práve spomínaná kolekcia letných šiat má byť v žltej farbe. Znamenie? 

Kamarát si ide vsadiť prvý raz na výdledok športových zápasov. Chce si vsadiť na jeden špeciálny tím, no ako do jeho hlavy prídu myšlienky na životnú výhru, tím začne prehrávať zápas za zápasom. A teraz dilema. Vsadiť na ich víťazstvo? A kedy? Sú to znamenia, že nemá začať so stávkovaním?

Ďalší zase chce zmeniť prácu, no zrazu ho v práci povýšia a núkajú mu výhodné podmienky. Či už plat alebo projekty. Avšak stále ostáva pokušenie spraviť zmenu, hlavne keď prichádzajú ponuky z iných firiem. Znamenie predsa len spraviť zmenu? Alebo iný prípad, niekto premýšľa, či ostať na Slovensku alebo odísť do zahraničia. Hľadá si prácu primárne na Slovensku. Keď je všade odmietaný, no ponuka zo zhraničia sa opakuje, tak to má chápať ako znamenie? Znamenie odísť?

Úprimne, možno sú to znamenia. Ale ak sa dostaneme do istej životnej situácie, ktorú nevieme nejako vyriešiť sami, každú drobnosť berieme ako barličku, ktorej sa chytíme. A to, čo berieme ako znamenia, sú veci, ktoré sa normálne bežne dejú aj počas toho ostatného obdobia, ale práve vtedy ich vnímame, lebo nám podvedome pripomínajú niečo, okolo čoho sa nám práve točí svet. Takže ak mi niekto povie: "Sleduj znamenia, budeš vedieť, čo robiť," len sa usmejem a pomyslím si svoje. Znamenia neexistujú. Sú to veci, ktoré sa dejú bežne bez ohľadu na moje rozhodnutie. A iba preto, že sa sústreďujeme na našu dilemu, boj, cestu, či čokoľvek, ako znamenie berieme všetko. Aj to, že hoci krabíc je plný svet, istým spôsobom nás bude vždy privádzať myšlienkou na tú našu.