Zbavili sme sa nepríjemnej minulosti. A čo teraz?

Myslím si, že nebudem klamať, keď poviem, že každý z nás túži byť v živote šťastný. A ak nie šťastný, aspoň spokojný.

Niektorí sa snažia šťastie dosiahnuť silou. Nie že by si ho vytĺkli, hoci aj to je veľakrát pravdou. Stačí sa len pozrieť na sociálne siete a dennodenné posty z fitka niektorých kamarátov. Skôr to myslím tak, že naháňajú šťastie a dúfajú, že ho unavia. Ale nie, tak to nefunguje.

Iní si šťastie doslova skúšajú kúpiť. Či sú to nové šaty, ktoré vlastne ani nechceme, ale pribudnú nám v šatníku, alebo nejaký gíčový pracholapač na poličku. Jednoducho povedané, keď sa necítime spokojní, kúpime si niečo, čo ani nepotrebujeme a v skutočnosti ani nechceme. Kúpime si to len preto, aby sme sa na chvíľku cítili dobre.

Takto si vnášame do života zbytočnosti, dokonca niekedy závislosti.

Medzi "šťastie", ktoré si kupujeme, nepatria len veci a oblečenie. Môže to byť neustála zmena vizáže, alkohol, drogy, "láska" (známosti na jednu noc), snaha zapáčiť sa ostatným, a teda kupovanie vecí im... Je toho naozaj veľa. Stačí si pozrieť výpisy z účtu. Každý z nás má niečo, čím si kupuje šťastie. Ak je to raz za mesiac, nerobte paniku. V prípade, že sa to opakuje častejšie, odporúčam vyhľadať odbornú pomoc.

A ako som už spomínala, ani časté fotografie z fitka nie sú zdravé. Ak sa staráte o svoje telo, je to v poriadku. Ale naozaj to musia všetci každý deň vidieť?

Opačným problémom je prejedanie. A nemusí ísť iba o cukor.

O opušťaní sa ani nehovorím. Ale na všetko existuje liek. Najväčším z nich je pokora. Ale to nie je niečo, čo si môžete povedať, že máte. Lebo keď tak urobíte, stratíte ju. Takže to chce neustále na sebe pracovať.

Ako sa naučím byť pokorný?

Pokora je naozaj krásna vlastnosť, ale veľmi krehká. Výhodou je, že sa k nej vie dopracovať každý. Teda... každý, kto chce.

U mňa pokora prichádza s vďačnosťou. Vždy ma doma učili, aby som bola vďačná za drobnosti. Drobnosti, ako zobudiť sa a vidieť, že sme všetci zdraví, umyť si ráno zuby, naraňajkovať sa, spraviť zo seba človeka... Byť vďačná za to, že mám rodinu a pár naozaj dobrých kamarátov, že mám kde bývať, ale aj za to, že jednoducho začal nový deň.

Za každý deň si večer píšem 10 pozitívnych vecí. Začiatok bol ťažký, ale keď som začala, zistila som, že viem napísať oveľa viac. Začala som si všímať viac úžasných vecí, ktoré sa v mojom živote dejú, ktoré vytváram.

Takto som sa naučila byť vďačná a zároveň šťastná. Naučila som sa pokore, lebo som si uvedomila, ako veľa v živote mám a že niektorí možno nemali toľko šťastia. Naučila som sa im pomáhať tak, aby aj oni našli svoje šťastie. A pomaly postupne môj život začínal dostávať nový rozmer a iný nový zmysel.