Veď som povedala, že si idem po princa...

Pred niekoľkými mesiacmi som spomínala, že keď veci nefungujú poriadne v štáte, skúsim kráľovstvo. A keď už je človek v kráľovstve, tak ako by to bolo, keby nenavštívil aspoň jeden hrad? A keďže na každom hrade je princ (veď mám z detstva načítaných veľa rozprávok), tak som tam narazila aj ja na jedného... Veď som si po neho išla... Ale poďme teda pekne po poriadku...

Človek sa ráno zobudí a hneď mu tak napadne, že už raz šiel autom okolo, no nevstúpil za múry.To treba hneď napraviť. Zvonku vyzeral naozaj nádherne, mohutná stredoveká hradba rozsiahla a niečim fascinujúca. Prešla som už skoro celý Londýn a preskúmala všetky jeho najimpozantnejšie zákutia. Westminster aj Big Ben je fajn, London Eye môže byť, Trafalgar Square či Buckingham Palace ok, ale nič mi nevyrazilo dych. Iba Windsor Castle.

Windsor Castle sa nachádza na juhozápad od Londýna v grófstve Berkshire. Patrí medzi najväčšie obývané hrady vo svete. To sa mi potvrdilo aj počas jeho návštevy, kedy izby bežne prístupné boli zatvorené, lebo v hrade sa nachádzala kráľovská rodina.

Hrad zapustil svoje (vtedy ešte drevené) základy už v 11. storočí (okolo roku 1070) po normánskej invázii Viliamom Dobyvateľom (William the Conqueror) na britské ostrovy. Prevažne bol skôr vojenskou pevnosťou so strategickým miestom na kontrolu rieky Temža, ktorá sa vlní na severozápad od hradu. Bolo to asi deň cesty k Tower of London, ktorý slúžil ako pevnosť a väznica. Odvtedy takmer každý ďalší obyvateľ hradu pridal kúsok toho svojho až do svoje súčasnej podoby. 

Keď na začiatku 13. storočia hrad odolal obliehaniu počas prvej vojny Barónov, jeho tri hlavné (drevené) oddelenia (vonkajšie múry, priekopa a okrúhla veža) boli nahradené kamennými. S prestavbou z vojenskej pevnosti na luxusný palác začal kráľ Henry III., čo bolo aj veľkou inšpiráciou pre Edwarda III., ktorý sa z hradu rozhodol vystavať najdrahšiu svetskú stavbu stredoveku v celom Anglicku. S budovaním sa to potom pokračovalo počas celej doby vlády Tudorovcov. Významnú úlohu mu pridali v tejto dobe aj vláda kráľa Henryho VIII. a kráľovnej Elizabeth I. Odvtedy sa hrad stal aj centrom diplomatickej zábavy.

Búrlivé obdobie zažil hrad počas anglickej občianskej vojny, keď slúžil hlavne ako základňa pre vojenské veliteľstvo pre parlamentné sily a tiež ako väzenie pre Charlesa I. až do jeho popravy. Za rozsiahlu prekonštrukciu môžeme poďakovať Charlesovi II., ktorý za pomoci architekta Hugha Maya vytvoril sadu extravagantných barokových interiérov. 

Po období zanedbávania v priebehu 18. storočia, George III. a George IV. na obrovské náklady zrekonštruovali a prestavali palác Charlesa II. vhodne  pre potreby štátnych bytov. Zároveň hrad vyzdobili množstvom prvkov z rokoka a doplnili gotickým a barokovým nábytkom. Kráľovná Victoria urobila drobné zmeny na hrade, ktorý sa stal centrom pre kráľovskú zábavu. Dala k hradu pristaviť parky a záhrady. Tiež umožnila prístup do niektorých častí aj pre verejnosť.

Windsor Castle bol používaný aj ako úkryt pre kráľovskú rodinu počas druhej svetovej vojny. Poslednú najväčšiu tragédiu zažil hrad v novembri roku 1992, kedy jeho približne jednu pätinu (viac ako 9 tisíc metrov štvorcových) pohltil oheň. Oheň sa podarilo uhasiť po pätnásť hodinovom boji a asi 6 819 135 litroch vody. Zaujímavé je, že vypukol v čase, keď si Alžbeta II. spoločne s manželom Filipom pripomínali 45 rokov od uzavretia sobáša. 

V súčasnosti slúži hlavne ako víkendové (letné) sídlo pre kráľovnú Alžbetu II. (Elizabeth II) a jej rodinu.

Toľko veľmi stručne z histórie hradu, viac sa dočítate hlavne na anglicky hovoriacich stránkach.

Plocha hradu aj s pozemkami je približne 13 hektárov a v hrade nájdete okolo tisíc miestností. Rozdelený je do troch častí - dolnej, strednej  a hornej. Najdôležitejšie budovy, ako kráľovské izby a miestnosti pre audiencie, sa nachádzajú v hornej časti. Medzi tie najkrajšie patria Sála sv. Juraja (St. George's Hall), kde sa za jeden stôl zmestí okolo 160 hostí, Kaplnka sv. Juraja (St George's Chapel), ktorá ukrýva pozostatky deviatich kráľov a Komnata Waterloo (Waterloo Chamber).

V hrade sa nachádzajú aj ozajstné umelecké skvosty od maliarov a sochárov ako Leonardo, Michelangelo, Rembrandt či Holbeine, vzácny porcelán z celého sveta, ale i izba bábik kráľovnej Mary, manželky kráľa Georga V.

Hoci som fanatik aj do historických stavieb a snažím sa stráviť čas v každej možnej, ktorá mi príde do cesty, alebo ja jej, tak Windsor Castle je jednoznačne to najkrajšie a najväčšie, čo som kedy navštívila. 

Vstup do areálu trvá priemerne hodinu a pol čakania v rade bez ohľadu na to, či ste si kúpili lístok vopred alebo nie. Každý návštevník dostáva slúchadlá s krabičkou, kde si sám zvolí, čo chce počuť, v akom jazyku, vidí mapky a zároveň fotografie. Preto vždy viete, kde ste a čo tam je.

Ako prvé je prechádzka kráľovskou záhradou k jednej najstarších vežičiek hradu. Okolo hradby plnej otvorov pre strelcov sa dostanete na námestičko, kde sa okrem iného nachádza už spomínaný kostol svätého Juraja. Ide o nádhernú gotickú stavbu. Pokiaľ však chcete vstúpiť dnu, neplánujte svoju návštevu v nedeľu, kedy sa v kostole konajú bohoslužby. Ak kráčate severne, dostanete sa k miestnostiam parlamentu, kde je výstava obrazov, pocelánu, no nájdete tu ak prameň vlasov Napoleona. Napoleon Bonaparte bol nízky chlapík, asi ako ja, na hornom poschodí sa nachádza aj jeho červený plášť, ktorý skôr pripomína rozprávku Červená Čiapočka.

Vstup do hradu (lebo inak to neviem nazvať) je jedna veľká nádhera! Ako kráčate hore kamenným schodiskom, po oboch stranách vás vítajú kone s rytiermi. Na stenách okolo sú naozaj pekne uložené rôzne meče, dýky, nože, ďalej aj strelné zbrane. Takto si prejdete niekoľkými miestnosťami a niekoho netrápi, či si celý okruh prejdete raz alebo 50x. Odporúčam však prísť čím skôr, niektoré miestnosti zatvárajú už o tretej popoludní. 

Vo vnútri je všade prísny zákaza fotiť, preto ak sa na internete objaví nejaká foto, je skôr ilegálna, lebo ani kráľovský dvor nemá veľkú záľubu zverejniť fotografie interiéru. Stojí to však určite za to! 

Svoje veľké čaro má aj veľmi známa miestnosť svätého Juraja. Je steny zdobia gotické lomené oblúky, ktoré sa striedajú s množstvom rôznych erbov. Dalo by sa povedať, že je to dokonalosť na zemi. Tiež ma veľmi zaujal relatívne čistý štýl jednej z miestností vytvorenej zo snehovo bielej a zlatej farby. Zlatá vo väčšine prípadov vyzerá veľmi gýčovo. Toto však tvorilo naozaj nádherný celok. Takto aj každá jedna miestnosť na hrade má svoje jedinečné čaro. Niektoré pripomínajú miestnosti, ktoré ste mohli vidieť na iných hradoch, no niektoré sú neopakovateľné. Hlavne sa mi páčilo, že všetko má svoje miesto, nie je v tom chaos, ako niekedy býva. 

Veľká časť hradu je verejnosti neprístupná. Vidíte ju cez zelené nádvorie so o sochou. A tým, že viete, že hrad má cez tisíc miestností a vy vidíte len zlomok, tak si viete predstaviť, čo vás čaká na druhej strane nádvoria. Okrem toho na ňom žije okolo 500 ľudí, tak možno by bolo fajn do budúcnosti aj zvýšiť kapacitu.

Windsor je krásny aj ako mestečko. Krásne vidíte starú a novú časť. Stará sa nachádza hlavne mostom cez Temžu. Je plná učupených domčekov tehlovej farby, s množstvom kvetov v oknách a anglickými zásavami vejúcimi hneď vedľa. Nová časť plná reštaurácií a obchodov, či nákupné centrum skôr cez cestu smerom na juh.

No a čo s tým princom? Vybrala som si samozrejme toho nezadaného. Možnosti nebolo veľa, ale sklamaná som neostala. Tak teda je odo mňa vyšší, usmievavý, a oslavujeme takmer spolu narodeniny. Ja už zajtra a on deň po mne. Vidím to na jednu veľkú žúrku. No a keď už zrazu zistíte, že je medzi vami deň, nepozrite si, čo to znamená podľa hviezd. Vraj sme ideálny pár. To je fajn. Žeby teda popoluška našla svojho princa? Dokonca v kráľovstve na rozprávkovom hrade? Hm, môže byť. A ako to vidím? Tak jednoznačne na súkromnú obhliadku ďalších miestností v hrade a hlavne špeciálne povolenie fotiť všetko, čo sa mi bude páčiť. Dúfam, že sa dohodneme. ;-)

Viac fotografií nájdete v galérii.