Úprimnosť

Ďalšia vlastnosť, ktorá je považovaná len za slovo. Každý z nás sa tvári, aký je úprimný, no ale kto povie skutočne to, čo si naozaj myslí? Áno, niekoľko takých nás je, ale sme spoločnosťou nenávidení. Prečo? Lebo sme skutočne úprimní.

Úprimnosť však vychádza zo spravodlivosti, o ktorej sme hovorili nedávno. To znamená, že ľudia, ktorí nemajú v sebe spravodlivosť, úprimnosťou skôr urážajú, ubližujú. Je jedno, či povedia niečo negatívne alebo pozitívne. Tí, čo spravodlivosť poznajú, úprimne povedia pravdu bez ohľadu na to, či je to pozitívne alebo negatívne.

Možno ste si práve povedali, že v tom nie je žiaden rozdiel. V skutočnosti to však vôbec nie je to isté. Poďme sa na to pozrieť bližšie.

Idem s kamarátkami von. Veľmi sa teším, dlho som ich nevidela a som zvedavá, čo majú nové. Z celej partie sa dve dievčatá nemôžu zúčastniť. Trošku ma to zamrzí, ale teším sa, že prídu tie ostatné. Celý večer sa však vedie v duchu ohovárania tých dvoch nezúčastnených. Pomaly zaspávam, tieto reči ma nebavia. Mám dve možnosti, zastaviť ich a povedať im niečo "pekné", alebo sa pridať. Druhú možnosť vylučujem, nezaujíma ma kto, kde, čo, s kým... Prvú zvažujem, keď zrazu jedna zo skupinky vstáva, že musí odísť. Rozlúčime sa a v nádeji, že sa komunikácia zmení, sadám si k druhému poháru limonády. Mala som si dať asi niečo tvrdšie. Terčom ohováračkých rečí sa stáva dievča, ktoré práve skupinku opustilo. "A všimli ste si, že má zase väčší zadok? Vraj cvičí, ale vôbec to na nej nie je vidieť," povie jedna. Druhá hneď dokončí: "A čuduješ sa, keď tu na posedenie zožrala celú pizzu?" To je na mňa naozaj priveľa. Vyťahuje z kabelky peňaženku, platím za seba a bez slova odchádzam. Verím, že budem ich novou témou. Na ďalšie stretko ma už nikto nedostane.

Po ďalší príklad zájdem do virtuálneho sveta, kde sa každý snaží byť dokonalý. A možno aj je. Žiaľ, len v tom virtuálnom svete. Ten skutočný je prázdny. Ako to viem? Tak ak dievča si dá fotku s výstrihom po kolená, čo si o tom myslieť? Že nemá na menej vyťahané tričko? Vyšpúli papuľku a hneď má 500 lajkov. Nie, nezávidím. Nech má aj dvakrát toľko. Ale dievča, triezvo sa pozri na tú fotku! Vyzeráš tam ako lacná pomôcka na maľovanie. Tú si asi použila, keď si si na tvár naniesla tonu mejkapu.

Muži, nesmejte sa! Nie ste na tom oveľa lepšie. Všetci dobre vieme, že to auto, pri ktorom stojíš, nie je tvoje a že si musel poriadne stiahnuť brucho, aby si sa na tú fotku vôbec zmestil. Alebo ty, áno, ty, čo sa tváriš, že sa ťa to netýka. Tie fotky z fitka, to si dostal kŕč do prsta, že si ich dal 20 rovnakých? Či hráme hru Nájdi 5 rozdielov? Alebo ty! Teším sa z tvojej novej frajerky, ale nepotrebujem ju vidieť 5x denne.

Teraz, keď sme sa nad sebou zamysleli, aspoň dúfam, tak poďme späť k tej úprimnosti. Ako povedať kamarátkam, že nechcem počúvať to, čo si myslia o tej, ktorá tam práve nie je, ale chcem vedieť, ako sa majú ony, čo majú nové? Presne takto! Ideálne hneď na začiatku stretnutia. Žiaľ, u mňa sa to nestretlo s pochopením, preto sa radšej vyhýbam určitým osobám. Vedia to, bola som k nim úprimná. Neprijali to. Verím, že som ich vďačnou témou na každom stretnutí.

A k tým sociálnym sieťam. Nemám problém ti povedať, že na tej fotke vyzeráš otrasne, ale radšej ti to napíšem súkromne a nie do komentára, nech sa všetci zasmejú. A hoci so mnou súhlasia, budú ti klamať, že vyzeráš super len preto, aby si čo najviac ľudí všmilo, že vyzeráš fakt hrozne. 

Toľko k naším "úprimným" vzťahom.

Úprimnosť sa hovorí do očí, súkromne, nie za chrbtom a verejne.