Splnila som si detský sen

Každé dieťa má nejaké sny, niekam ísť, niečo vidieť, niečo dosiahnuť. Jeden z mojich detských snov bolo vidieť "živého" dinosaura. (A tie uvodzovky by som pokojne mohla aj vynechať.) Ale nie tak len hocijakého, ale rovno stegosaura. 

Prečo práve 'stegi'? Ani sama neviem. Asi mi pripomínal obrovskú šmykľavku. Alebo takú mnohonásobnú ťavu. Pre upresnenie, v mojej prvej knižke o dinosauroch, ktorú som dostala ako decko (a to nebola žiadna obrázková hračkárska knižka) bolo o stegosaurovi napísané, že jeho kostné výbežky na chrbte sú ako veľké chladiče. A niečo podobné sa povráva aj o ťavých tukových hroboch. Tak či tak, stegosaurus sa stal mojim najobľúbenejším dinosaurom a túžila som ho vidieť "naživo". (A opäť by som mohla tie uvodzovky vynechať.)

Ak nemáte šťastie A nevykopete si toho svojho dinosaura v záhrade, tak ho stretnete akurát tak v múzeu. Kopala som celkom usilovne, ale okrem nejakých zlatých a strieborných plátkov pripomínajúcich mince, som nič také nenašla. Chvíľami som sa aj potešila, že možno sú to fakt mince, ale vyzerali veľmi staro, aspoň na 500 rokov, tak som vyhodila. ;-)

No a keďže viem o dvoch kostrách stegosaura, ktoré sú vystavené v múzeu, tak keď už ste v tom Londýne, no nenavštívte jednu z nich. Tak som sa vybrala navštíviť Natural History Museum. 

Budova múzea sa nachádza v susedstve múzea umenia a dizajnu Viktórie a Alberta. Obe budovy sú architektonickým skvostom. Prejdime však priamo do toho prírodného. 

Budova uchváti zvonku a ešte viac zvnútra. Slovami ťažko popísať, preto som si dovolila zvečniť to do fotografií. 

Vstup je zdarma, ale upozornia vás, že by ste mali prispieť. Okrem iného vám naozaj veľmi dôkladne prezrú tašku, takže všetky zbrane si dajte radšej pod kabát. Fotiť je tiež dovolené. 

Vstupná hala má veľké čaro. Okrem architektonických lahôdok vás upúta kostra dinosaura (Diplodocus), ktorá zapĺňa celú miestnosť. Potom je už len na vás, či zavítate medzi ďalšie dinosaury, horniny, cicavce, podmorský svet, ľudské telo, vývoj a psychológia, vulkány a zemetrasenia... 
 

Nečakajte nič ohromujúce, klasické múzeum. Prechádzate od vitríny k vitríne. 

Myslím si, že nemusíte dlho hádať, kam som zavítala ako k prvému miestu. Samozrejme, že to boli dinosaury. To som ešte nevedela, že budem odtiaľ odchádzať sklamaná. Žiaden stagosaurus medzi nimi nebol, iba dino, ktorý sa mu podobá (tuojiangosaurus). 

Keď som brala svoj výlet do múzea ako stratený, rozhodla som sa, že mu dám aj napriek všetkému šancu. Prebehla som si cicavce a podmorský svet. A to môžete brat doslovne, že prebehla. Nejako mi nerobil dobre pohľad do očí tých vypchatých nevinných tvorov. 

Znie to neuveriteľne, ale aj šutre, čo je moja ďalšia láska, som prebehla celkom rýchlo. Ešte si živo spomínam, ako som vo viedenskom múzeu strávila pri šutroch viac ako pol dňa. 

Zaujímavo je však zostrojená časť o ľudskom tele. Naozaj odvážne obrázky, texty, celý vývoj plodu, pôrod... no i napriek tomu, psychologický vývoj bol perfektne popísaný, zobrazený, s možnosťou testovať sa na každom kroku. Úprimne, ak sa chcete pustiť na túto tour, rátajte aspoň s troma hodinami navyše. 

Už už som sa chcela dostať z budovy, keď som narazila na nejaký prejazd do druhej, o čosi novšej budovy. Tu ma vítala výstava vulkánov a sopiek. Dokonca som si mohla na vlastnej koži vyskúšať jedno z japonských zemetrasení. Plošina pripomínajúca obchodík sa razom začala chvieť a triasť, a hoci to v tej chvíli bolo skôr smiešne, nebolo by mi všetko jedno, keby viem, že nejde o simuláciu. Ale netuším, koľko stupňov richterovej stupnice som zažila. 

No a na záver, či som chcela alebo áno, konečne som sa dočkala. Bol tam! Môj krásny stegosaurus! Stál tam úplne dole v novej budove, nasvietený ako nejaká pop star. Áno, tešila som sa ako malé decko, a okrem tristo videí a tisíc fotiek, som si ho obzeral spredu, z bokov, zozadu aspoň ďalšiu pol hodinu. Vlastne až do záverečnej. ;-) 

Bála som sa, že tohto fešáka stiahli z výstavy, no on sa len skrýval a nechal po sebe pátrať. A pocity? Ako keď si splníte detský sen. A len tak medzi nami, je oveľa menší ako som si ho celý život predstavovala. Ale nevadí, aj tak by som ho chcela mať doma.

Viac foto nájdete tu.