Prosím vás, už to niekto ohoľte!

Nebojte sa, nehovorím o neoholenom podpazuší, ktoré je teraz vraj IN. Aj keď aj to by sa zišlo, hlavne ľuďom, čo sa nadmerne potia. A jeden deodorant k tomu. Teraz ale hovorím o trávnikoch.

Už aspoň mesiac chodím po sídlisku, a nie iba tom "svojom" a všade je ten istý problém. Nepokosená tráva, nezostrihnuté konáre stromov, nikde nekončiace kríky. Kto ma pozná, vie, že som krpec, ale keď stojím v tráve, čo mi je vyše kolien a do toho mi príde do cesty strom, ktorého konáre mi vypichnú oči a jeho listy cítim v ústach, som už skutočne neviditeľná. To ani nehovorím o mojom Dunčovi. Je to prerastená čivava, ale keby ho pustím, už ho v tej vysokej tráve ani nenájdem. Vďaka Bohu, že nemám deti, lebo by som im musela k tričku prišiť paličku so zástavkou "tu som", aby som ich našla.

Stále však nechápem niektoré typy kosenia v našom hlavnom meste. Nedávno som išla cez hrádzu medzi mostami Lafranconi a SNP. Kto to pozná, cesta dlhá, viac-menej rovná, po oboch stranách trávnatá plocha, za ňou stromy a Dunaj. A teraz tá logika. Tráva asi pol metra okolo cyklotrasy pokosená, ostatné do pol zadku zarastené. Naozaj som vďačná, že som zo žiadneho dôvodu nemusela ísť mimo chodník, lebo ak by som nestúpila na hada, ktorých je tam neúrekom, určite by som sa tam stratila. Prípadne z tej hústiny by na mňa skočil nejaký úchyl. Dobre, na mňa asi nie, ale na to pekné dievča za mnou možno aj áno. Ako som však tade kráčala, stále som premýšľala, čo sa stalo. Či ako kosili tú džungľu, došiel benzín v kosačke, či dostali defekt, alebo kosec bol strašne sexi, tak si ho ukradol ten úchyl niekde poza kríčky.

Naozaj neviem prečo, ale toto mesto robí tú istú chybu každý rok. S*re na to, aby pokosilo trávnaté plochy v tomto betónovom meste. Haló, veď ich tu nie je až tak veľa! A tráva rastie stále, hlavne, keď trocha zaprší. Na úradoch práce sú stovky nezamestaných, dajte im kosačky do ruky, spravte inštruktáž a nech to tu trošku vyzerá. 

To isté sa týka aj stromov a kríkov. Na niektorých miestach zasahujú tak do cesty či chodníka, že si musím naozaj poriadne ohnúť tie svoje staré kríže. Keby idem zamyslená a nepozriem pred seba, mala by som každý deň jeden šalát na obed zdarma.

A to som k tomu všetkému nespomenula, koľko zbytočných alergénov si takto poletuje ovzduším. Pretože, samozrejme, nerozmýšľame. Asi je naozaj pre tento štát jednoduchšie "liečiť" alergie ako pokosiť trávu. Och, a aby som nezabudla, následne ju aj pohrabať a odviezť. O možných požiaroch sa radšej ani nebudem zmieňovať.

Asi by som chcela veľmi veľa, keby som si priala, aby sa k moci dostal aj niekto, kto premýšľa racionálne, však?