Priateľov nikdy nie je dosť

Je jedno, kde sme, všade by sme mali mať niekoho, na koho sa môžeme obrátiť, keď bude najhoršie. Alebo najlepšie. Niekoho, s kým si môžeme poplakať, zasmiať sa, alebo sa len podeliť.

Takto ďaleko od kamarátov a rodiny som sa preto rozhodla nadviazať aj ja nejaké kontakty. A kde inde, ak nie rovno pred katedrálou sv. Pavla v Londýne. Ako to dopadlo? Ona povedala nie, on povedal áno. Len teraz neviem, či to odmietnutie od nej mám brať osobne. Alebo to "áno" niečo znamená. Ale bojím sa, že toto kamarátstvo dlho nevydrží... Darmo, vtáky priťahujem, ale len keď dávam. :-D