Ostať stále dieťaťom

Možno toto by sme si mali opakovať každý deň, od rána, keď sa zobudíme, až do večera, kedy pôjdeme spať. Deti sú síce malé, no máme sa od nich čo učiť. Minimálne tešiť sa z maličkostí, smiať sa spontánne, hovoriť pravdu, priamo povedať, čo chceme a čo nechceme, keď sa pohádame, o päť minút už si nič z toho nepamätať a byť znova najlepšími kamarátmi. A to nehovorím o aktívnom pohybe, ktorý mnohým chýba.

MDD je súce len raz do roka, ale niekedy mám pocit, že deti ten svoj deň oslavujú každý deň. Každý deň si nájdu dôvod, prečo sa smiať, majú nejakú zaujímavú činnosť, no a v neposlednom rade majú zmysel života. A ani o tom nevedia. Stále sa učia niečo nové, sú hladné po informáciach a keby bolo možné pohltiť, všetky vedomosti sveta lusknitím prsta, urobili to. Ale tým svojím "prečo" dôvodom. Pretože oni nechcú len veci poznať a vedieť, oni chcú vedieť aj to, ako fungujú, prečo tak fungujú.

Od detí sa môžeme naozaj veľa vecí naučiť. Ja som si tento rok spravila výlet do zeme kolotočov. Mám mierne zývrate z rýchlosti a z výšok, ale som ten tip, čo prekonáva svoj strach. Pretože som v tomto ako dieťa, chcem všetko skúsiť. Takto som sa previezla na (po našom) húsenkovej dráhe, na "kusoch dreva", ktoré ma zviezli cez zaplavenú dráhu. Tešila som sa, že mám mokré tenisky, tričko a nohavice akoby som nestihla na záchod.

Najviac som sa však zasmiala v dome hrôzy. Pre mňa absolútna nuda, nejako sa nebojím strašidiel, asi som už vyrástla. Keď však vidíte, ako sa niekto strašne bojí a strhne ho pri každom strašiakovi, tak sa minimálne dobre zabavíte. Niekedy aj jazda hrôzy sa môže stať najvtipnejšiou časťou dňa.
 

Nebudem dávať ďalšie popisy, ja len verím, že ste si aj vy ten svoj deň detí poriadne užili. A ak nie, máte k tomu šancu každý ďalší deň. Nájdite si čas, aby ste sa niekam neponáhľali, ľahnite si do trávy, zavrite oči a vnímajte slobodu. A keď vstanete, tešte sa, že ste mohli prežiť takúto krásnu chvíľku!