
Kto prijíma život ako zázrak, tak ho aj zázračne prežíva...
Muzikálovo napísané...
09.10.2016 22:45Istá sociálna sieť mi pripomenula, čo sa dialo takto pred šistimi rokmi a nejako mi nedalo nenapísať k tomu niekoľko riadkov. Hoci sa už možno zabudlo, ja si stále pamätám čas, kedy som zo seba skoro vypľula dušu a našla svoje limity. Vlastne... ani neviem, či nejaké mám. ;-)
Písal sa dátum 9. 10. 2010, 19:00 stredoeurópskeho času a niekde v hlavnom meste Slovenska som na chvíľu zadržala dych a želala si, nech to všetko dobre dopadne. V sále kultúrneho domu zhaslo svetôp, začala hudba a dlhý starotaliansky text, ktorému asi nikto z prítomných nerozumel. Na mieste diváka by som asi párkrát zhliadla na hodinky a zdvihla sa zo stoličky, no na moje prekvapenie tak nikto neurobil. A tak som mohla ostať zavretá v zvukárni a riadiť svetlá a zvuk, to jediné, čo sme nemali nacvičené ani trošku a vlastne dovtedy to bolo celé len v mojej hlave.
Začal sa príbeh Katky, ktorá stratila zmysel života a chcela so všetkým skončiť. V poslednej chvíli sa zjaví Marek a príbehom o svätom Františkovi a svätej Kláre poukáže na maličkosto, ktoré si neuvedomujeme, že sú darom.
To, že svieti slnko, dýchame vzduch, či rastie tráva, berieme ako samozrejmosť. V neposlednom rade môže za to aj táto uponáhľaná doba. No keď sa na chvíľku zastavíme, verím, že si uvedomíme, že je to privilégium. Veď sme na (zatiaľ) jedinej známej planéte, kde je život.
Pre diváka to bolo síce krátka emocionálna chvíľka, no pre hercov rok tvrdej práce. U mňa dva roky. Veď niekto to musel napísať a milionkrát prepisovať, až kým to nebolo schopné javiska. A potom vytvoriť rozvrh hodín na skúšky, zohnať kostýmy, vyrobiť kulisy, trpezlivo vysvetľovať hercom, ako to vyzerá v mojej hlave a hľadať slová a činy, aby to tak isto dobre vyzeralo aj na doskách, ktoré znamenajú svet. A do toho tanec, skúšky s kapelou a spevákmi, plagáty, web s fotkami a videami, bulletiny, a milión vecí, ktoré sa stratili v celkovom dojme z muzikálu.
Premiéra pre divákov bola premiérou aj pre mňa ako diváka a musím povedať, že tie hodiny driny stáli naozaj za to. Dielko sa vydarilo a muzikál Brat Slnko a sestra Luna si užili svojej slávy. ;-)
—————
Pre tých, čo to nevideli naživo, aspoň malá ochutnávka z tretieho predstavenia:
Na záver by som ešte raz rada poďakovala všetkým, ktorí boli v tomto celom zamotaní. Bez vás by to nebolo ono.