Umenie je korenie života

Či? No, ťažko povedať. Pre nás umelcov, alebo tých, čo sa tak aspoň občas cítime, umenie korením života určite je. Bez neho by sme sa cítili stratení, neúplní a možno ťažko zúfalí, pretože práve umením vyjadrujeme svoje pocity. Do tretice som si preto vzala pod lupu múzeum umenia (Museum of Art) a pozrela sa na pocity tých, ktorých za umelcov označujú odborníci. Hoci... dá sa vôbec umenie merať?

Budova, v ktorej múzeum sídli, bola vraj kedysi väznicou. Keď postavili novú bližšie k centru, túto starú zrekonštruovali a zmenili na múzeum. Tiež sa delí na dve budovy, prvá je plná obrazov a sôch, druhá fotografii. Úprimne, fotografie ma ničím nezaujali. Celá budova pôsobí stroho, prázdno a mám pocit, že som bola jej jediný návštevník. A tiež som odtiaľ rýchlo odišla.

Múzeum umenia, čo môžem tak nazvať len jednu z budov, je to, čo v Európe poznáme. Biele steny, na nich zavesené obrazy, k nim meno autora, názov obrazu, rok "výroby", stručné popisky. Klasika, nič nové. Ale múzeum ma i napriek tomu celkom prekvapilo.

Prekliadka začína na prelome gotiky a renesancie, presnejšie v 13. storočí na európskom kontinente, v centre vtedajšieho diania, v Taliansku a vo Francúzsku. Krásne renesančné obrazy, drevené oltáriky prežraté červotočmi, či neskoro gotické sochy bez rúk zdobia prvé dve miestnosti. Ďalšiu miestnosť zaplnili zbierkou z Nizozemska, kde sa prelínajú slohy gotiky, renesancie ale aj baroka. Za stenou nájdete obrazy z 15. až 16. storočia, a čím ďalej, tým novoodobejšie umenie.

Obrazy Moneta,Goyu či Maneta tú mali tiež svoje miesto, no išlo skôr o mene známe diela, keďže všetko boli originály. Preto možno múzeum napĺňajú naozaj skôr menej známymi umelcami. No ich diela naozaj môžu byť vystavené v galériach, lebo ide o naozaj kvalitnú prácu.

Vo vedľajšej miestnosti sa nachádzajú obrazy a sochy známych i menej známych amerických umelcov, ktorí majú v obľube znázorňovať prezidentov, či útek otrokov, ale i napodobňovať známejšie európske maľby, preberať ich techniku, farby a motívy.

Veľmi zaujímavou zbierkou je židovské obradné náčinie. Rôzne svietniky, kríže, hviezdy, kalichy a všetko možné sa blišťalo pod svetlom silných reflektorov.

Nemôžem si pomôcť, ale Američania sú buď veľmi zaťažení na Rodina, alebo sú jeho veľkými fanúšikmi, pretože jedna celá a naozaj dosť veľká miestnosť patrila iba jeho sochám a súsošiam. Zaujímavé, niektoré by som prijala vo svojej budúcej obrovskej obývačke :-D

Zbierky, ktoré by som mohla nazvať tými menšími, patrili hlavne antickému umeniu, kde bolo niekoľko dobových amfór, či sôch s odrazenými nosmi. Zato vidieť kúsok zo starovekého Egypta a nahliadnúť do postele múmie patrilo medzi top.

Jednoznačne však vyhráva zbierka zbraní, sôch, odevu a masiek z Afriky. Neviem, ktorý africký kmeň bol okradnutý o tieto skvosty, ale som rada, že skončili práve severokarolínskom múzeu. 

No a na záver som si nechala svoje "obľúbené" moderné umenie, alebo umenie 21. storočia, nazvite si to, ako chcete. Pre mňa je to proste jeden veľký bordel, vôbec tomu nerozumiem, príliš abstraktné na mňa a skôr mi to celé príde ako výlev farieb v afekte. Samozrejme, česť tým, ktorý to moderné umenie povznášajú do sfér, ktoré majú dušu, výpovednú hodnotu. Lebo nehenvajte sa na mňa, ale či tu v Karolíne, ale už aj v iných múzeách som to videla, čo chce niekto povedať tým, že na celé plátno vyleje jednu jedinu farbu a nenechá ani bielu bodku, ani neskúša zmeniť niekde odtieň, alebo vyznačiť ťahy štetca. Prepáčte, takýchto obrazov vám spravím na tony a nebudem za to pýtať milióny. Stačí mi preplatiť plátno a farbu ;-)

Ale teda k veci. Okrem takéhoto nudného modrého obrazu som našla aj niečo, čo ma celkom zaujalo. Bola to socha letca v životnej veľkosti zaliata zlatou farbou. Jeho telo bolo prepichnuté desiatkami malých lietadiel. Autorom bol vraj letec, ktorý havaroval, no k vytvoreniu tejto sochy mu bola inšpiráciou osobnosť nejakého svätca (tuším svätý Hieronymus), ktorého prebodli dýkami a tiež útok na dvojičky, a v tomto diele spojil tieto dve udalosti.

Ešte bolo jedno... ani neviem, ako to nazvať, čo ma zaujalo. Dielo? Bola to kopa pohárov, džbánov, mís a iných sklenených vecí (z číreho skla) porozbíjaná a polepená dokopy. Vyzeralo to asi najmenej gýčovo z celého toho moderného umenia, čo múzeum vlastní.

Je pravda, že čím novodobejšie umenie, tým ma menej fascinuje, ale z celej zbierky by som si naozaj vedela vybrať nejaké tie veci aj do tej svojej. Keďže však som realista, tak aspoň diela týchto menších a väčších umelcov boli pre mňa aspoň inšpiráciou. A možno aj ja raz spravím niečo pekné, čo bude raz visieť v múzeu ;-)

Viac foto