Miesto, kde straší

Aspoň tak o tom hovoria domáci. Nikde som sa však o žiadnom duchovi nedočítala, žiadného som nestretla. Vraj tam ale nejaký je a úspešne sa mu darí minimálne prebývať v legendách od obyvateľov blízkeho okolia.

O čom vlastne hovorím? O chutnom bielom domčeku v mestskej časti Londýna, Twickenham. Ak máte v pláne ho navštíviť, zo železničnej stanice v Richmonde to máte o čosi bližšie ako z tej v Twickenhame. A je celkom ľahké ho prehliadnuť. Nie preto, že by bol malý, ale pred domom sa nachádza veľký trávnatý park. 

Marble Hill Park & House patria medzi často navšetvované miesta miestnými. Je to asi jeden z najväčších parkov v okolí (ďalšie sú asi len Key Gardens a Bushy Park). Dominantou parku je veľká trávnatá plocha, ktorá je ohraničená cestičkou. Jedna časť je prístupná pre auta, vedie k väčšiemu parkovisku. Ostatná časť je pre peších. 

Angličania tu trávia čas hlavne piknikom v tráve, pretože lavičiek je tu pomenej. Ak ste si však nič nevzali so sebou, je tu aj ďalší domček, v ktorom vám ponúknu malé občerstvenie. Ak ste ale prišli úplne vyhladovaní, radšej sa pred vstupom pozrite na druhú stranu cesty, kde je menšia reštaurácia. Mala som tú česť vyskúšať obe kuchyne, ale na odporúčania sa ma nepýtajte, nie som vyberavá. Chutilo mi, ale neohúrilo ma ako vo Wilmingtone (NC) krabia polievka.

Marble Hill Park sa často využíva aj na športové účely. Neraz spozorujete na trávniku namaľované futbalové čiary, či veľký kruh (asi) pre kriket. Nejde tu o žiadne veľké zápasy, väčšinou je to len partia mladých, ktorí sa zídu a zahrajú si. Prípadne spoločne pripravia nejaké aktivity pre deti, hlavne počas letných prázdnin, kedy väčšina nechodila do školy. Veľakrát sa tu organizujú aj festivaly jedla a pitia.

Preto, že park je až takto veľmi aktívny, ťažko uveriť, že v dome straší. Marble Hill House sa nachádza presne na opačnom konci ako je vchod do parku cez starý drevený plot. Z jeho druhej strany je už len Temža. Je to biela budova postavená v 18. storočí. Vraj ju dal postaviť kráľ George II. svojej milenke Henriette Howard. Jej portrét sa nachádza aj v samotnom dome.

Okrem iného tam nájdete aj ručne maľované čínske tapety, ktoré sa naozaj oplatí vidieť.

A kto v dome vlastne straší? Neviem. To sa mi nepodarilo zistiť. Stretla som sa len s niekoľkými Angličanmi, ktorí ma upozornili na to, že v dome straší. Keď som sa však spýtala na viac detailov, odmietli odpovedať. Buď to, čo tam straší, je tak veľmi strašné, že sa o tom nehovorí. (Voldemort???) Alebo legendy sú tak zamotané, že len tam straší a nikto nevie čo. Možno len vietor, ktorý vbehne do domu cez otvorené okná a zakolíše závesmi. 

Tak či onak, ak pôjdete okolo, zastavte sa aspoň na chvľku. A ak sa vám bude máliť, poblíž je typický anglický kostolík sv. Štefana (St. Stephen's Church). Ak ale ani toto nedokáže zaplniť váš deň v Twickenhame, je tu viac kostolov. Odporúčila by som však prechádzku či už cez centrum blízkeho Richmondu alebo trochu vzdialenejšieho centra Twickenhamu. Ak by ste sa rozhodli pre Twickenham, prechádzka okolo Temži vám upokojí myseľ. 

Centrum oboch "miest" ponúka hlavne veľa obchodíkov a reštaurácii, pouličných umelcov, a z času na čas aj nejaký ten festival jedla a kultúry. A ak budete pozorní, možno stretnete aj nejaké to strašidlo. ;-)