Ďakujem, mami

Každý rok druhá májová nedeľa patrí špeciálnej osobe nášho života. Je to mama. Prvá osoba, s ktorou sme spojení od nášho vzniku. Jediná osoba, ktorá by pre nás obetovala aj vlastný život. Prvé slovo, ktoré vyslovili naše ústa. A takto by sa dalo pokračovať do nekonečna.

Ja by som v niekoľkých slovách chcela takto poďakovať tej svojej. Nie preto, že si to zaslúži. Pretože ďakujem si zaslúži azda každá mama na svete. Ale preto, že jej to nehovorím tak často, ako je veľmi pre mňa vzácna.

Takže:

Mami, ďakujem. Ďakujem, že si ma chcela. A že si to nevzdala, keď som ako malá nevedela povedať, čo sa deje a len plakala a plakala. Prepáč, že som Ti dávala také ťažké hádanky. Ale zvládla si to. A za to Ti ďakujem.

Ďakujem Ti, mami, že si mala so mnou trpezlivosť. Že si podporovala moje talenty a verila si v ne, aj keď ja som pochybovala. Ďakujem, že si ma naučila nevzdávať sa a byť mi v tom najväčším vzorom. Ukázala si mi, ako vyzerajú hrdinovia bežných dní.

Ďakujem, že si pri mne vždy stála. Či som bola chorá, alebo ma len niekto ranil, vždy si mi utierala slzy. Vždy si videla do ľudí viac ako ja, a keby som Ti viac dôverovala, mohla som zachrániť pár vreckoviek a stromov.

Viem, že niekedy moje výmysly Ťa stále prekvapujú a niekedy im nerozumieš. Ale viem, že nie je vždy dôležité rozumieť, niekedy stačí akceptovať. A zo všetkého najviac Ti ďakujem, že ma ľúbiš a akceptuješ presne takú, aká som.

Za všetko Ti ďakujem. Za každý jednu sekundu Tvojho času, ktorú si mi darovala. Som rada a veľmi vďačná, že mi práve Teba Boh dal za hrdinku mojich dní a s pokorou v srdci ho prosím, aby Ti dal veľa zdravíčka a sily, aby sme mohli motať ďalšie krásne spoločné zážitky.