Čo krok, to umelec

Ako tak prechádzate Londýnom, z každej strany na vás vplývajú rôzne zvuky, tance, ľudia s maskou (ktorú vidieť na prvý pohľad)... Londýn by sme mohli pokojne nazvať aj mestom umelcov. Je jedno, či kráčate ulicou, alebo ste vošli do podzemia metra, za každým rohom nájdete nejaký talent. Nie každý má čo ponúknuť, niektorí si len myslia, že sú umelcami. No nájdu sa aj takí, že byť tak nejaký producent, tak im ponúknem zmluvu. 

To, že miesta, kde hrať, je málo a umelcov veľa, hovorí aj jeden fakt. Kým jeden hrá posledné piesne, druhý už vedľa stepuje nedočkavosťou, kedy konečne príde jeho čas. Sleduje hodinky a keď padne tá jeho hodina, nemilosrdne toho pred ním pošle domov. Takto máte záruku, že keď prechádzate ulicou, o hodinu tam bude už niekto iný.

Ak si myslíte, že je to krásna zmeska rôznych žánrov, možno budete trošku sklamaní. Väčšina týchto pouličných umelcov hrá piesne, ktoré práve fičia v rádiách. Špeciálne miesto v ich repertoári toto leto neodmysliteľne patrí piesni Let Her Go od Passenger. Zo všetkých krásavcov a krásavic s gitarou táto pieseň patrí medzi najobľúbenejšie.

Okrem spevákov so šesťstrunovou láskou je mesto plné aj huslistov, akrobatov, živých sôch, tanečníkov, celých kapiel... V tejto, prevažne modernej a súčasnej zmeske umelcov sa občas nájdu aj tí tradiční. Je milé stretnúť pána v karovanej sukni s gajdami a počuť tradičné anglické a írske odrhovačky.

Tým, že na každom rohu je niekto, kto predvádza svoje schopnosti, hrajú asi aj hru "hlučnejší vyhráva". Totiž každý jeden z nich nosí so sebou aparatúru, aby prilákali už z diaľky potencionálnych posluchačov či divákov. A aby ste na nich nezabudli, okrem informácie s menom, číslom, odkazom na niektorú sociálnu sieť (alebo rovno na všetky) si môžete odniesť ich kartičky s fotografiami, CD, či DVD. No a ako inak, všetci bez rozdielu sa potešia, keď im prispejete na ich ďalšie fungovanie.

Ak považujeme za istý druh umenia, čo ja určite áno, aj akrobaciu na bicykli, korčuliach, či skateboarde, tak priamo v centre sa nachádza aj miesto ako vystrihnuté z filmu. Steny pokreslené grafitmi, lavičky, stoly, skokanské mosty a niekoľko odvážlivcov na kolesách. A prečo to považujem za umenie? Pre mňa je umenie niečo, čo nedokáže každý. A z týchto akrobatických kúskov zvládam jedine jazdu na bicykli s rukami za hlavou. :-D

Tak či onak, ak hľadáte kultúru v centre Londýna, stačí vám prejsť ulicami. Verím, že veľa ponúknu aj divadlá a iné kultúrne inštitúcie, ale čerstvý vzduch je čerstvý vzduch. (Teda... je čerstvý?)

Pre viac foto kliknite tu.

A pre zvedavcov, čo sa hrá v uliciach Londýna, pridávam aj pesničku od jednej slečny, ktorá ma zaujala najviac. Minimálne tým, že si píše vlastné piesne.