Ako som si spravila pekný život

Tí, čo ma poznajú bližšie, vedia, že som neustále hladná po informáciach. Nezáleží, o akú oblasť ide, keďže môj záber je celkom široký. Hltám slová o športe, umení, histórii, vede a technológiach, o psychológii,.. a tak nečudo, že odoberám z rôznych zdrojov rôzne informácie. A to nie len zo slovenských.

Tiež ma baví diskutovať a pozerať na veci z rôznych uhlov. Veď predsa každý má právo mať svoj názor, aj keď je iný, ako ten môj. A rozhovory o tom, prečo tento názor máme odlišný, veľakrát vedie k novým poznaniam vecí.

Ako správny Slovák som si dovolila odoberať články aj zo slovenských médií rôzneho druhu. Jedným z dôvodov bol aj fakt, že kedysi som v jednom informačnom médiu aj pracovala. Brala som to akoby povinnosť mať "lajknutú" ich stránku. A na začiatku to bolo aj fajn. Prísun informácii o Slovensku (mimo tých zahraničných) bolo prínosom. Vedela som, kto je našim prezidentom, v ktorom meste zatvárajú prevádzku najväčšej firmy, ale aj to, z akého hlupáka zase raz urobili hviezdu. Samozrejme, nedá sa vylúčiť kto, kde, kedy, s kým.

Časom sa začali tieto informácie množiť, lebo zrejme bude pravdou, že priemerné IQ klesá a nás nezaujíma, ako správne recyklovať odpad, či šetriť energiami, ako predísť nespavosti, či ako získať stratenú sebadôveru. Začalo nás viac zajímať, kto s kým trtká. (Ospravedlňujem sa za výraz, ale žiaľ, dnešná doba je presýtená sexom, že ak nie je v reklame aspoň polonahá žena, produkt sa proste nepredáva.)

Zisitla som, že je pre mňa viac ako otravné, že Adela začala chodiť s Viktorom, alebo Hana trávi svoj čas so "zajačikom". Je to ich súkromie, nech si robia, čo chcú. Ja to čítať nechcem!

A tak som urobila jeden rázny krok. Prestala som odoberať akékoľvek informácie zo slovenských médií, kde je viac dôležité to, kto s kým spáva, ako to, že umrel nejaký významný umelec, (ktorému ani fotku nie sú schopní dať ako titulku). Bola som z toho unavená a demotivovaná. Môžem vám povedať, že po troch týždňoch bez týchto grciek je môj život o veľký kus krajší, šťastnejší, pokojnejší... 

Som vďačná, že zahraničné média sa venujú naozaj len informáciam a nie hlúpym rečiam. A taktiež športové správy riešia šport a nie sračky (pardón za výraz).

Keby som vedela skôr, že stačí jeden "unlike" k šťastnejšiemu životu, urobím to už dávno. ;-)