21. týždeň tehotenstva

Miláčik, je to krásny pocit vedieť, že si tam, že sa hýbeš a dúfam, že ti je tak príjemne ako mne. Ráno som počula tvoje srdiečko. Aj tvoju tváričku. Lekár povedal, že je všetko v poriadku. Povedal mi, že tvoja lebka sa vyvíja tiež správne. Zatiaľ pozostáva z nezrastených plochých platničiek, nech ti môže rásť mozog. Výhoda pre mňa pri pôrode. Kostičky sa prekryjú, aby tvoja hlavička prešla pôrodným kanálom. A bude to tak asi dva roky, kým sa ti kosti spoja. Už sa neviem dočkať, kedy prídeš a budem ťa držať vo svojom náručí.

Niekedy mám pocit, že tomu tak je. Ale potom si uvedomím, že ma všetko bolí, takže viem, že si na ten deň budem musieť ešte počkať. Ale rada. Len by ma mohlo menej bolieť bruško. Naťahujú sa mi väzy na oboch stranách maternice, lebo rastieš. A tlačíš mi aj na pľúca. Občas sa mi ťažšie dýcha, ale našťastie je to stále v norme a nemusím k lekárovi.

Najhoršie sú kŕče v nohách. Už nemôžem veľa stáť. Čoraz častejšie si ich iba tak vyložím o stenu. Ale máš úžasného otecka, drobček. Vždy, keď ma takto vidí, príde a pomasíruje mi ich. Dnes mi dokonca urobil radosť. Iba tak. Dostala som kvety.

Dieťatko: Počujem tvoj hlas, mamička. Je nádherný. Aj oteckov. Aj babku a dedka viem rozoznať. A aj uja lekára a tvojho šéfa. Ten teda minule poriadne kričal. Keby si pri ňom stála bližšie, tak ho aj kopnem. Dúfam, že si to cítila. A potom si pustila tú pesničku. Tá sa mi páčila, mohla by si mi ju púšťať častejšie. Dobre sa mi pri nej zaspávalo. Odlož si ju, prosím, možno sa ti zíde, aj keď už budem pozorovať ten vonkajší svet. Bude mi pripomínať toto mäkké a teplé miesto. Môj domov.

Učím sa od teba, kedy mám ísť spať, kedy ideme papať, kedy vstávame, ale aj to, kedy si len tak sadneš s knihou na gauč a oddychuješ. Tiež sa teším na otecka, keď aj ty. Včera nám bolo dobre, keď prišiel z práce skôr a išli sme na výlet. Ale tie moje vnútorné hodiny nie sú ešte úplne zosúladené s tými tvojimi. Občas chceš spať vtedy, keď ja ešte nie a opačne.

Ale asi tu budem potrebovať čoskoro viac miesta. Vieš s tým niečo spraviť? Lebo už mám 24 cm a 380 gramov. Ty mi síce hovoríš drobček, ale ja sa cítim na obra. Alebo aspoň sa tak pomaly cítiť začínam. Ale nemusíš sa tým ešte stresovať, stále mám dosť miesta a zvládam aj kotrmelce.

Začínam si budovať imunitný systém, pretože sa mi začali tvoriť biele krvinky a aj obličky mi filtrujú krv a vylúčená tekutina sa dostáva do amniového vaku. Viem si poškriabať hlavu, nos, bradu, lebo sa mi zdokonaľuje hmat. Pokožka už nie je priehladná a ukladám si aj čoraz viac tuku. Vieš, začínaš byť trošku tučná, tak ak by si nebodaj chcela nejakú diétu, tak nech mne tu je dobre. Ale dúfam, že ti taká vec ani nenapadne.

Idem si dať poobednú siestu. Výborný obed si nám dala do bruška. Teším sa, keď budem papať mojimi ústami. Tvoria sa mi už chuťové poháriky. Ale viem vyplaziť jazyk. Pozri, aký je obrovský.