18. týždeň

Zatvárajú sa mi oči. Už štvrtý deň. A každým dňom viac a viac. Začínam si myslieť, že zaspím aj pri prechádzke. Snažím sa oddychovať tak často, ako sa len dá.

Chodím s opuchnutými nohami. Môže za to opätovné zvýšenie objemu krvi v srdci. Keď sa pozriem na seba v zrkadle, vidím asi každú žilku na nohách, rukách ale aj na prsníkoch. Dobre by sa na mne učila biológia, hlavne cievna sústava.

Bruško mi krásne rastie, mám z neho veľkú radosť. Potrebuje veľa spánku, ktorý mi robí problémy, veľa tekutín, najlepšie vody a vyváženú stravu.

Včera som manžela prekvapila, keď som zahádzala posteľ vankúšmi. Ledva sa do nej zmestil on sám. Pomohol mi obložiť sa nimi, aby sa mi dobre spalo tak, aby netrpela žiadna časť tela. Najlepšou polohou mi je ležať na pravom boku s mierne pokrčenými nohami. Učím sa tak zaspať. Pomáha to aj bábätku.

Čo sa týka jedla, mala by som si dávať pozor na to, čo zjem, nech nevyzerám, že čakám rovno pätorčatá. Snažím sa do jedálnička zaradiť čo najviac zeleniny a ovocia. Zeleninové polievky ma nabudia energiou a nezaťažia žalúdok. Okrem toho sú plné vitamínov. Na pulte obchodov vyhľadávam hlavne strukoviny a obilniny, celozrnné pečivo, ovsené vločky, či nízkotučný jogurt. Pomenej solím a vyhýbam sa jedlám, ktoré majú celkovo zvýšený obsah soli. Keď tak premýšľam, aj by som sa mala ísť odvážiť. Cítim sa veľká, dúfam, že som pribrala maximálne 4-6 kíl.

Pre každý prípad sa začnem venovať viac cvičeniu. Poobzerám sa po cvičení pre tehotné, alebo si pôjdem zaplávať. Prechádzky v prírode sú ideálne, nabijú ma pozitívnou energiou. A trocha jógy či pilatesu mi tiež neuškodia. Aspoň sa po pôrode dostanem rýchlejšie do formy.

Dieťatko: Milá mamička, rastiem! Rastie mi všetko, na čo len pomyslíš. Mám takmer 200 g a 15 cm. Kosti mi spevňujú a na ultrazvuku by si videla aj rôzne detaily. Napríklad to, ako mám srdiečko rozdelené na predsiene a komory, alebo ako mi v pľúcach vznikajú vzduchové kapsičky alveoly.

Tiež sa mi začína tvoriť tuk. Je hnedý a pomôže pri narodení, aby mi nebola zima a nech mám kopec energie. Veď vieš, budem silno plakať, aby si vedela, že som už tu. Na to sa mi pripravujú už aj hlasivky. Keby mi nimi prechádza vzduch, tak zakričím aj teraz.

Zatiaľ prehĺtam celkom dosť plodovej vody. Niekedy je to aj liter. Zvláštna chuť. Ale vieš, čo je ešte viac zvláštne? Počujem veľa rôznych zvukov, ktoré tu doteraz neboli. Bolo len ticho. Teraz počujem celé dni a noci akési údery. Nezjedla si náhodou nejakú zbíjačku? Lebo aj z pupočníkovej šnúry čosi počujem. Už si namýšľam, že je to pulzujúca krv v nej, ale to je asi blbosť, nie?

Doteraz bola len tma, ale dnes sa objavilo svetlo. Zasvietilo ti na bruško. Otáčam sa za ním, a zrazu zmizlo. No, neviem, čo to vystrájaš, ale začínajú sa mi v ďasnách tvoriť mliečne zuby. Ak neprestaneš s týmito novými hrami, tak ťa kusnem.

Učím sa kopu nových vecí. S jednou sa podelím. Na pokožke mám vernix a lanugo. To prvé je mazľavá smotanová a hustá hmota a to druhé sú jemné chĺpky. Obe ma chránia počas pobytu v tvojom brušku. Zaujímavé, koľko vecí sa tu dozviem, však?