10. týždeň

Požičala som si manželove nohavice, lebo tie moje som už nevedela zapnúť. Asi prichádza ten čas, kedy vymetiem obchody, tento raz ale s handrami pre tehuľky. Aj podprsenku budem potrebovať väčšiu. A o tom, že už naozaj môžem, hovorí aj fakt, že moje ranné nevoľnosti pomaly ustupujú.

Predtým ešte s manželom zavítame k lekárovi. Budeme počuť tlkot tvojho srdiečka. Veľmi sa na to teším. Dúfam, že sa zase nerozplačem. Emócie so mnou lomcujú počas celého dňa. Ďakujem manželovi, že je taký chápavý a naša komunikácia je otvorená. Keby to celé so mnou neprežíval, mohlo by to viesť k popôrodnej depresii. Tiež som veľmi vďačná, že stráži môj jedálniček. Zdravá a vyvážená strava je v tomto období veľmi dôležitá pre nás oboch.

Dieťatko: Keby  si ty vedela, mamička, že mám už 3-4 centimetre a vážim asi 4-5 gramov, bola by si na mňa hrdá. Je mi v tvojom brušku fantasticky. Ak nespím, celé dni skáčem a vôbec ma to neunavuje. Ale teba asi áno, však? Začínam vyzerať ako človek, preto mi môžeš už pokojne hovoriť plod. Samozrejme, plod vašej veľkej lásky s oteckom.

Palce sa mi oddelili od prstov a čosi sa mi deje v puse. Vyzerá to, že z tohto miesta mi raz budú rásť zúbky. V mozgu sa mi dejú veľké veci. Za minútu mi tam vznikne až štvrť milióna neurónov. Preto dávaj pozor, čo mi hovoríš, lebo si to všetko zapamätám.